V lete 1944 dokončila Červená armáda oslobodzovanie územia ZSSR a rozvinula bojovú činnosť za jeho hranicami. Jej súčasťou sa stali aj strategické útočné operácie vykonané počas oslobodzovania Slovenska, resp. Česko-slovenska.

Bojová činnosť na území Slovenska sa začala 20. 9. 1944 v priestore severne od Medzilaboriec po prekročení hraníc a skončila 3. 5. 1945 oslobodením posledných slovenských obcí Makova a Klokočova.

Po celú dobu sa jej zúčastňovali vojská Červenej armády, od 6. 10. 1944 jednotky 1. česko-slovenského armádneho zboru sformovaného na území Sovietskeho zväzu a od 18. 12. 1944 postupne aj rumunská kráľovská armáda.

Do bojovej činnosti pri oslobodzovaní územia Slovenska zasiahli sily troch sovietskych frontov – 1., 4. a 2. ukrajinský front. Zatiaľ čo v septembri a októbri 1944 pôsobili v bojoch tri vševojskové armády v počte asi 35 divízií a 2 letecké armády, tak už v januári až marci 1945 operovali na území Slovenska vojská siedmich vševojskových armád, tankovej armády a jazdeckej mechanizovanej skupiny v celkovom počte 55 až 82 divízií a 2 letecké armády.

Na strane nemecko-maďarských vojsk pôsobilo od septembra 1944 do apríla 1945 na Slovensku proti sovietskym, česko-slovenským a rumunským vojskám 20 až 36 nemeckých a maďarských divízií.