1941
22. jún
napadnutie ZSSR nacistickým Nemeckom; 24. júna prekročili hranice Sovietskeho zväzu aj jednotky slovenskej armády.
18. júl
v Londýne bola podpísaná česko-slovensko-sovietska dohoda o vzájomnej spolupráci počas vojny proti nacistickému Nemecku; britská vláda definitívne uznala česko-slovenskú exilovú vládu v Londýne.
27. september
v Moskve bola podpísaná vojenská dohoda medzi hlavným veliteľstvom ZSSR a hlavným veliteľstvom československým o výstavbe česko-slovenských vojenských jednotiek na území ZSSR.
12. december
Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.
16. december
čs. exilová vláda v Londýne vyhlásila, že Československo je vo vojnovom stave so štátmi, ktoré sú vo vojne s Veľkou Britániou, ZSSR a USA
1942
5. február
v Buzuluku v ZSSR sa začala organizovať česko-slovenská vojenská jednotka pod velením podplukovníka L. Svobodu.
1943
12. máj
v ruskom Novochopersku vznikla 1. česko-slovenská samostatná brigáda v ZSSR.
30. október
pri ukrajinskom Melitopoli prešlo dobrovoľne na stranu Červenej armády a padlo do jej zajatia vyše 2 200 príslušníkov slovenskej 1. pešej divízie. 9. novembra z nich vznikol Pluk slovenských dobrovoľníkov v ZSSR pod velením pplk. V. Lichnera
12. december
v Moskve bola podpísaná česko-slovensko-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.
December 1943
v Bratislave bola podpísaná Vianočná dohoda o vytvorení Slovenskej národnej rady ako spoločného politického vedenia protifašistických odbojových síl.
1944
23. marec
prezident E. Beneš poveril dočasným vedením vojenských príprav povstania na Slovensku pplk. Jána Goliana.
10. apríl
ľudový komisariát obrany ZSSR a generálny štáb Červenej armády vydali memorandum o výstavbe 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
27. apríl
ilegálna Slovenská národná rada poverila podplukovníka J. Goliana vedením vojenských príprav Povstania.
8. máj
v Londýne bola podpísaná čs.-sovietska dohoda o vzťahoch medzi sovietskym hlavným veliteľom a československou správou po vstupe sovietskych vojsk na územie Československa.
4 . august
armádny veliteľ gen. A. Malár vyhlásil Šarišsko-zemplínsku župu a okresy Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves a Kežmarok za vojnové operačné pásmo.
12. august
vyhlásenie stanného práva na území Slovenska.
16. august
nemecký generál pri slovenskom MNO oznámil ministrovi národnej obrany gen. F. Čatlošovi nariadenie hlavného veliteľstva nemeckej brannej moci o vyhlásení územia Slovenska na východ od čiary západná hranica okresov Gelnica, Spišská Nová Ves a Poprad za operačné územie nemeckého pozemného vojska.
28. august
vláda Slovenskej republiky vyhlásila celé územia Slovenska za frontové pásmo; Jozef Tiso súhlasil s okupáciou územia Slovenskej republiky nacistickými vojskami.
29. august
4:30 − začiatok priamej okupácie Slovenskej republiky nacistickými vojskami;
Úlohou nemeckých jednotiek Wehrmacht a Waffen SS (Einsatsgruppe H, SIPO, SD) bola pacifikácia územia Slovenska; pri Hornom Hričove došlo k prvým bojom vojakov žilinskej posádky proti nemeckým okupačným jednotkám.
20:30 − podplukovník Ján Golian vyhlásil heslo „začnite s vysťahovaním“, ktorým sa začal branný odpor armády, vypuklo Slovenské národné povstanie.
30. augusta
Banskobystrické štúdio sa odpojilo od bratislavského vysielania Slovenského rozhlasu. Počas dňa vysielalo oznamy, že sa banskobystrické vysielanie čoskoro osamostatní. Ozvalo sa oznámenie zo Slovenského slobodného vysielača: „Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie program Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica“.
…
Následne bolo prečítané vyhlásenie k vojakom a civilným obyvateľom na podporu Povstania.
…
…
V ten istý deň mal v Slovenskom rozhlase prejav Jozef Tiso, kde vyzval príslušníkov Slovenskej armády, aby sa do Povstania nepripájali a zdôvodnil príchod nemeckých vojakov na Slovensko.