1938

• 29. september

  bola podpísaná Mníchovská dohoda, na základe ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).
  Medzinárodné postavenie Česko-slovenskej republiky (ČSR) záviselo od stability versaillského systému, garantom ktorého sa stalo Francúzsko. Je preto pochopiteľné, že v zahraničnej politike sa ČSR

  Čítať ďalej

  orientovala najmä na Francúzsko, čo potvrdila i zmluva z roku 1924. Okrem toho sa ČSR usilovala daný systém posilniť aj dvojstrannými dohodami so štátmi, ktoré sa cítili byť ohrozené revizionistickými snahami Maďarska. Na tomto základe vznikla koalícia Česko-slovenska, Juhoslávie a Rumunska známa ako Malá dohoda.
  Na začiatku tridsiatych rokov sa Česko-slovensko dostávalo do čoraz nevýhodnejšieho medzinárodného postavenia. Oslabovanie pozícií štátov Malej dohody a silnejúce mocenské ambície Nemecka v strednej Európe primäli ČSR v roku 1935 k podpisu zmluvy o vzájomnej pomoci so ZSSR. Na jej základe ZSSR prisľúbil poskytnúť ČSR pomoc v prípade, ak tak učiní aj Francúzsko. To však už v tomto období spolu s Veľkou Britániou realizovalo voči Nemecku politiku appeasementu, ktorá vyvrcholila Mníchovskou dohodou z 29. septembra 1938 a na základe ktorej Nemecko získalo Sudety. Následne bolo Česko-slovensko donútené odstúpiť územia aj Poľsku a Maďarsku, čím stratila ČSR tretinu svojho územia a obyvateľov, pohraničné opevnenie, dôležité priemyselné podniky a zdroje surovín.

  Foto: Signatári Mníchovskej dohody zľava N. Chamberlain, É. Daladier, A. Hitler, B. Mussolini.

  29. september: bola podpísaná Mníchovská dohoda, na základe ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).

• 6. október

  Žilinská dohoda – vytvorenie platformy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) s pravicovými politickými stranami. Následne boli zrušené sociálnodemokratické, komunistické a židovské politické strany a organizácie.

• 2. november

  Viedenská arbitráž. Na základe arbitrážneho rozhodnutia Česko-Slovensko muselo odstúpiť Maďarsku rozsiahle územie južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi s celkovou rozlohou 11 830 km2 a 992 496 obyvateľmi.

  Foto: Arbitri prvej Viedenskej arbitráže ministri zahraničných vecí Talianska a Nemecka A. Ciano (druhý zľava) a J. von Ribbentrop (tretí zľava)

  

• 22. november

  bol vydaný ústavný zákon č. 299/1938 Sb.  o autonómii Slovenskej krajiny

• 18. december

  Voľby do Snemu Slovenskej krajiny na jednotnej kandidátke HSĽS – strana Slovenskej národnej jednoty

1939

• Zahraničný odboj

  Česko-slovenské vojenské jednotky, ktoré vznikli počas 2. svetovej vojny v zahraničí, predstavovali len nepatrnú časť vojsk armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete sa napriek tomu stali uznávanou súčasťou vojenského úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície 2. svetovej vojny.

  Viac o zahraničnom odboji

• 13. marec

  Adolf Hitler pozval Jozefa Tisa do Berlína, kde mu predostrel dve alternatívy: buď sa Slovensko odtrhne od ČSR, alebo bude vydané napospas svojmu osudu.

  

• 14. marec

  pod hrozbou rozdelenia slovenského územia medzi susedné krajiny poslanci na Sneme Slovenskej krajiny jednohlasne odhlasovali zákon o vzniku samostatného Slovenského štátu.

• 15. marec

  nemecká armáda obsadila české krajiny a na druhý deň A. Hitler vydal výnos o zriadení protektorátu Čechy a Morava.

  

• 18. – 23. marec

  Slovenský štát uzavrel s Nemeckou ríšou Zmluvu o ochrannom pomere, ktorou sa slovenská vláda zaviazala uskutočňovať svoju zahraničnú a vojenskú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou a brannou mocou.

  

• 23. marec

  maďarské vojská z územia okupovanej Podkarpatskej Rusi zaútočili na východnú hranicu Slovenska, začal sa maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (Malá vojna).

• 21. júl

  Slovenský snem schválil Ústavu Slovenskej republiky, ktorá vstúpila do platnosti 31. júla. Týmto dňom sa aj názov štátu Slovenský štát zmenil na Slovenská republika.

• 12. august

  podpísaním dohody o ochrannom pásme medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou slovenská vláda súhlasila s plným využívaním významnej časti slovenského územia Nemeckou ríšou a jej brannou mocou.

• 1. september

  bez vypovedania vojny jednotky slovenskej 1. divízie na smere Spišská Belá – Nowy Targ prekročili hranice a vstúpili na územie Poľska.

  

• 2. november

  francúzsky ministerský predseda E. Daladier a československý vyslanec Š. Osuský podpísali dohodu o obnovení československej armády vo Francúzsku.

  

• 5. október

  pri príležitosti ukončenia ťaženia slovenskej armády proti Poľsku sa v Poprade za účasti predsedu vlády Jozefa Tisa konala slávnostná vojenská prehliadka.

  

• 26. október

  za prezidenta Slovenskej republiky bol zvolený Jozef Tiso, súčasne sa stal najvyšším veliteľom slovenskej brannej moci.

  

1940

• 27. – 28. júl

  rokovania v Salzburgu medzi delegáciou Slovenskej republiky a predstaviteľmi nacistického Nemecka. Výsledkom rokovaní bola rekonštrukcia vlády a politické zmeny v prospech posilnenia nemeckého vplyvu na Slovenskú republiku.

  

• 25. október

  v Londýne bola podpísaná Dohoda medzi dočasnou československou vládou a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o československej brannej moci.

  

• 24. november

  vláda Slovenskej republiky pristúpila k osi Pakt troch.