Režim celej obrazovky ukončíte stlačením klávesi

Virtuálna výstava

Pred začatím otočte mobilné zariadenie horizontálne.

Pred začatím otočte mobilné zariadenie horizontálne. Plnú verziu si vychutnajte na počítači.

Začať výstavu Fullscreen pre lepší zážitok zrušiť fullscreen

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna
Presne 1.septembra 1939 zaútočili vojská nacistického Nemecka na Poľsko, a tak sa začala 2. svetová vojna najväčší vojnový konflikt v histórii ľudstva. Postupne sa do nej zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 % vtedajšej svetovej populácie. Vojna trvala 2 194 dní, počas ktorých si vyžiadala desiatky miliónov civilných obetí. Za toto číslo zodpovedné rozsiahle bombardovania priemyselných stredísk, dopravnej infraštruktúry a veľkých miest.
1/2
Druhá svetová vojna
Priamou bojovou činnosťou bolo zasiahnuté aj územie Slovenska. Najskôr od 16. júna 1944, počas bombardovacích náletov amerického letectva, neskôr aktivitami partizánskeho hnutia a ozbrojených síl Slovenského národného povstania. Slovensko bolo zasiahnuté aj od 20. septembra 1944 do 3. mája 1945 postupom sovietsko-nemeckého frontu. Rovnako tiež počas oslobodzovania Slovenska, vojskami Červenej armády, 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR a rumunskej armády.
2/2

Mapa vojnových krajín

Druhá svetová vojna bola vojnou dvoch koalícií.

Prvú z nich vytvorili Nemecko, Taliansko a Japonsko podpísaním Paktu troch na konci septembra 1940 (os Berlín – Rím – Tokio). Postupne sa k nim pripojili ďalšie štáty, medzi nimi v novembri 1940 aj vtedajšia Slovenská republika.

Druhá, protifašistická koalícia, sa pod vedením Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov amerických postupne sformovala z krajín, ktoré sa pripojili k Deklarácii spojených národov zo začiatku januára 1942. Jej členom sa stala aj Česko-slovenská republika reprezentovaná česko-slovenskou exilovou vládou v Londýne.

Interaktívnu mapu vojnových krajín si môžete pozrieť na počítači.
Spojenecké krajiny
Okupované krajiny s vládami v spojeneckom exile
Pakt Troch mocností (Os Berlín – Rím – Tokio)
Krajiny ktoré pristúpili k paktu Troch
Spriatelené štáty Osi
Okupované krajiny alebo krajiny pod priamou kontrolou Osi
Neutrálne krajiny
Krajiny s účasťou vo vojne
+ + -

1938

  • 29. september

    bola podpísaná Mníchovská dohoda, na základe ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).
    Medzinárodné postavenie Česko-slovenskej republiky (ČSR) záviselo od stability versaillského systému, garantom ktorého sa stalo Francúzsko. Je preto pochopiteľné, že v zahraničnej politike sa ČSR

    Čítať ďalej

    orientovala najmä na Francúzsko, čo potvrdila i zmluva z roku 1924. Okrem toho sa ČSR usilovala daný systém posilniť aj dvojstrannými dohodami so štátmi, ktoré sa cítili byť ohrozené revizionistickými snahami Maďarska. Na tomto základe vznikla koalícia Česko-slovenska, Juhoslávie a Rumunska známa ako Malá dohoda.
    Na začiatku tridsiatych rokov sa Česko-slovensko dostávalo do čoraz nevýhodnejšieho medzinárodného postavenia. Oslabovanie pozícií štátov Malej dohody a silnejúce mocenské ambície Nemecka v strednej Európe primäli ČSR v roku 1935 k podpisu zmluvy o vzájomnej pomoci so ZSSR. Na jej základe ZSSR prisľúbil poskytnúť ČSR pomoc v prípade, ak tak učiní aj Francúzsko. To však už v tomto období spolu s Veľkou Britániou realizovalo voči Nemecku politiku appeasementu, ktorá vyvrcholila Mníchovskou dohodou z 29. septembra 1938 a na základe ktorej Nemecko získalo Sudety. Následne bolo Česko-slovensko donútené odstúpiť územia aj Poľsku a Maďarsku, čím stratila ČSR tretinu svojho územia a obyvateľov, pohraničné opevnenie, dôležité priemyselné podniky a zdroje surovín.

    Foto: Signatári Mníchovskej dohody zľava N. Chamberlain, É. Daladier, A. Hitler, B. Mussolini.

    29. september: bola podpísaná Mníchovská dohoda, na základe ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).
  • 6. október

    Žilinská dohoda – vytvorenie platformy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) s pravicovými politickými stranami. Následne boli zrušené sociálnodemokratické, komunistické a židovské politické strany a organizácie.

  • 2. november

    Viedenská arbitráž. Na základe arbitrážneho rozhodnutia Česko-Slovensko muselo odstúpiť Maďarsku rozsiahle územie južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi s celkovou rozlohou 11 830 km2 a 992 496 obyvateľmi.

    Foto: Arbitri prvej Viedenskej arbitráže ministri zahraničných vecí Talianska a Nemecka A. Ciano (druhý zľava) a J. von Ribbentrop (tretí zľava)

  • 22. november

    bol vydaný ústavný zákon č. 299/1938 Sb.  o autonómii Slovenskej krajiny

  • 18. december

    Voľby do Snemu Slovenskej krajiny na jednotnej kandidátke HSĽS – strana Slovenskej národnej jednoty

1939

  • Zahraničný odboj

    Česko-slovenské vojenské jednotky, ktoré vznikli počas 2. svetovej vojny v zahraničí, predstavovali len nepatrnú časť vojsk armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete sa napriek tomu stali uznávanou súčasťou vojenského úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície 2. svetovej vojny.

    Viac o zahraničnom odboji
  • 13. marec

    Adolf Hitler pozval Jozefa Tisa do Berlína, kde mu predostrel dve alternatívy: buď sa Slovensko odtrhne od ČSR, alebo bude vydané napospas svojmu osudu.

  • 14. marec

    pod hrozbou rozdelenia slovenského územia medzi susedné krajiny poslanci na Sneme Slovenskej krajiny jednohlasne odhlasovali zákon o vzniku samostatného Slovenského štátu.

  • 15. marec

    nemecká armáda obsadila české krajiny a na druhý deň A. Hitler vydal výnos o zriadení protektorátu Čechy a Morava.

  • 18. – 23. marec

    Slovenský štát uzavrel s Nemeckou ríšou Zmluvu o ochrannom pomere, ktorou sa slovenská vláda zaviazala uskutočňovať svoju zahraničnú a vojenskú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou a brannou mocou.

  • 23. marec

    maďarské vojská z územia okupovanej Podkarpatskej Rusi zaútočili na východnú hranicu Slovenska, začal sa maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (Malá vojna).

  • 21. júl

    Slovenský snem schválil Ústavu Slovenskej republiky, ktorá vstúpila do platnosti 31. júla. Týmto dňom sa aj názov štátu Slovenský štát zmenil na Slovenská republika.

  • 12. august

    podpísaním dohody o ochrannom pásme medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou slovenská vláda súhlasila s plným využívaním významnej časti slovenského územia Nemeckou ríšou a jej brannou mocou.

  • 1. september

    bez vypovedania vojny jednotky slovenskej 1. divízie na smere Spišská Belá – Nowy Targ prekročili hranice a vstúpili na územie Poľska.

  • 2. november

    francúzsky ministerský predseda E. Daladier a československý vyslanec Š. Osuský podpísali dohodu o obnovení československej armády vo Francúzsku.

  • 5. október

    pri príležitosti ukončenia ťaženia slovenskej armády proti Poľsku sa v Poprade za účasti predsedu vlády Jozefa Tisa konala slávnostná vojenská prehliadka.

  • 26. október

    za prezidenta Slovenskej republiky bol zvolený Jozef Tiso, súčasne sa stal najvyšším veliteľom slovenskej brannej moci.

1940

  • 27. – 28. júl

    rokovania v Salzburgu medzi delegáciou Slovenskej republiky a predstaviteľmi nacistického Nemecka. Výsledkom rokovaní bola rekonštrukcia vlády a politické zmeny v prospech posilnenia nemeckého vplyvu na Slovenskú republiku.

  • 25. október

    v Londýne bola podpísaná Dohoda medzi dočasnou československou vládou a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o československej brannej moci.

  • 24. november

    vláda Slovenskej republiky pristúpila k osi Pakt troch.

Druhá svetová vojna a Slovensko

Fotogaléria Slovenskej republiky v 2. svetovej vojne

Digitalizované exponáty z čias vojnovej Slovenskej republiky

Pre lepší zážitok z exponátov si ich pozrite na počítači.

Dobová mapa Slovenska a Podkarpatskej Rusi

Kliknite pre priblíženie

Mníchovský diktát sa priamo dotkol aj slovenského územia, a to nielen stratou Petržalky a Devína, ktoré pripadli Nemecku. S územnými požiadavkami vystúpili aj predstavitelia Poľska a Maďarska. Kým Poľsko sa uspokojilo s relatívne malými časťami území na Kysuciach, Orave a Spiši, Maďarsko žiadalo úpravu hraníc na základe sčítania obyvateľstva z roku 1910.

Keďže vzájomné rokovania oboch dotknutých strán neviedli k úspechu, rozhodli ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska v tzv. Viedenskej arbitráži. Týmto verdiktom z 2. novembra 1938 prišlo Slovensko o pätinu územia s 850 000 obyvateľmi, z toho 270 000  sa hlásilo k slovenskej národnosti.

Na tejto dobovej mape vidíte zakreslený postup zaberania južného územia Maďarskom po Viedenskej arbitráži. Slovensko po tzv. Malej vojne muselo odstúpiť Maďarsku ďalšie územie so 74 obcami s vyše 40 000 obyvateľmi.

 


Čítať ďalej Zavrieť
+ -

1941

  • 22. jún

    napadnutie ZSSR nacistickým Nemeckom; 24. júna prekročili hranice Sovietskeho zväzu aj jednotky slovenskej armády.

  • 18. júl

    v Londýne bola podpísaná česko-slovensko-sovietska dohoda o  vzájomnej spolupráci počas vojny  proti nacistickému Nemecku; britská vláda definitívne uznala česko-slovenskú exilovú vládu v Londýne.

  • 27. september

    v Moskve bola podpísaná vojenská dohoda medzi hlavným veliteľstvom  ZSSR a hlavným veliteľstvom československým o výstavbe česko-slovenských vojenských jednotiek na území ZSSR.

  • 12. december

    Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.

  • 16. december

    čs. exilová vláda v Londýne vyhlásila, že Československo je vo vojnovom stave so štátmi, ktoré sú vo vojne s Veľkou Britániou, ZSSR a USA

1942

  • 5. február

    v Buzuluku v ZSSR sa začala organizovať česko-slovenská vojenská jednotka pod velením podplukovníka L. Svobodu.

1943

  • 12. máj

    v ruskom Novochopersku vznikla 1. česko-slovenská samostatná brigáda v ZSSR.

  • 30. október

    pri ukrajinskom Melitopoli prešlo dobrovoľne na stranu Červenej armády a padlo do jej zajatia vyše 2 200 príslušníkov slovenskej 1. pešej divízie. 9. novembra z nich vznikol Pluk slovenských dobrovoľníkov v ZSSR pod velením pplk. V. Lichnera

  • 12. december

    v Moskve bola podpísaná česko-slovensko-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.

  • December 1943

    v Bratislave bola podpísaná Vianočná dohoda o vytvorení Slovenskej národnej rady ako spoločného politického vedenia protifašistických odbojových síl.

1944

  • 23. marec

    prezident E. Beneš poveril dočasným vedením vojenských príprav povstania na Slovensku pplk. Jána Goliana.

  • 10. apríl

    ľudový komisariát obrany ZSSR a generálny štáb Červenej armády vydali memorandum o výstavbe 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

  • 27. apríl

    ilegálna Slovenská národná rada poverila podplukovníka J. Goliana vedením vojenských príprav Povstania.

  • 8. máj

    v Londýne bola podpísaná čs.-sovietska dohoda o vzťahoch medzi sovietskym hlavným veliteľom a československou správou po vstupe sovietskych vojsk na územie Československa.

  • 4 . august

    armádny veliteľ gen. A. Malár vyhlásil Šarišsko-zemplínsku župu a okresy Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves a Kežmarok za vojnové operačné pásmo.

  • 12. august

    vyhlásenie stanného práva na území Slovenska.

  • 16. august

    nemecký generál pri slovenskom MNO oznámil ministrovi národnej obrany gen. F. Čatlošovi nariadenie hlavného veliteľstva nemeckej brannej moci o vyhlásení územia Slovenska na východ od čiary západná hranica okresov Gelnica, Spišská Nová Ves a Poprad za operačné územie nemeckého pozemného vojska.

  • 28. august

    vláda Slovenskej republiky vyhlásila celé územia Slovenska za frontové pásmo; Jozef Tiso súhlasil s okupáciou územia Slovenskej republiky nacistickými vojskami.

  • 29. august

    4:30začiatok priamej okupácie Slovenskej republiky nacistickými vojskami;

    Úlohou nemeckých jednotiek Wehrmacht a Waffen SS (Einsatsgruppe H, SIPO, SD) bola pacifikácia územia Slovenska; pri Hornom Hričove došlo k prvým bojom vojakov žilinskej posádky proti nemeckým okupačným jednotkám.

    20:30 − podplukovník Ján Golian vyhlásil heslo „začnite s vysťahovaním“, ktorým sa začal branný odpor armády, vypuklo Slovenské národné povstanie.  

  • 30. augusta

    Banskobystrické štúdio sa odpojilo od bratislavského vysielania Slovenského rozhlasu. Počas dňa vysielalo oznamy, že sa banskobystrické vysielanie čoskoro osamostatní. Ozvalo sa oznámenie zo Slovenského slobodného vysielača: „Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie program Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica“. 

     

     

    Následne bolo prečítané vyhlásenie k vojakom a civilným obyvateľom na podporu Povstania.

     

     

    V ten istý deň mal v Slovenskom rozhlase prejav Jozef Tiso, kde vyzval príslušníkov Slovenskej armády, aby sa do Povstania nepripájali a zdôvodnil príchod nemeckých vojakov na Slovensko.

Slovenské národné povstanie

Už krátko po vzniku slovenského štátu sa začali rozvíjať rôzne formy odporu proti vládnucemu Režimu a jeho kolaborácii s nacistickým Nemeckom. Jeho najvýznamnejším

prejavom sa stalo Slovenské národné povstanie, ktoré vzniklo 29. augusta 1944, ako bezprostredná reakcia na Príchod nemeckých okupačných jednotiek. Povstanie sa rýchlo rozšírilo. Na konci augusta už Povstalci ovládali 53 % územia Slovenska, na ktorom žilo 64 % jej obyvateľov. Zákonodarnú a Výkonnú moc na tomto území, ako aj riadenie jeho obrany, prevzala Slovenská národná rada, Ktorá v deklarácii z 1. septembra 1944 vyhlásila, že „slovenský národ manifestačne pripojuje sa k Spojeneckým národom, ktoré svojim bojom a veľkými obeťami zabezpečujú slobodný a demokratický život národom celého sveta, a tak i nášmu malému národu.

So vznikom Povstania došlo k rozpadu armády slovenského štátu a k formovaniu povstaleckých Ozbrojených, reprezentovaných 1. čs. Armádou na Slovensku a partizánmi. Čs. Exilová vláda ich Vyhlásila za súčasť čs. Brannej moci a vlády mocností protifašistickej koalície im priznali štatút Ozbrojených síl vedúcich vojnu spoločne so spojeneckými vojskami. V podmienkach úplného Obkľúčenia, v hlbokom tyle nemeckých frontových vojsk, dokázali dva mesiace vzdorovať Okupačným vojskám pri obrane povstaleckého územia.“


Čítať ďalej Zavrieť
Vypočuť si spovede pamätníkov
Vypočuť si výpovede

Fotogaléria SNP

Videogaléria SNP

Hry

Hry si môžete spustiť len na počítači.

Plná poľná

Mínomet

Digitalizované exponáty SNP

Pre lepší zážitok z exponátov si ich pozrite na počítači.

1944

  • 2. september

    veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal I. S. Konev predložil Hlavnému stanu najvyššieho velenia návrh na uskutočnenie útočnej operácie vojsk ľavého krídla 1. ukrajinského frontu a pravého krídla 4. ukrajinského frontu s cieľom poskytnúť pomoc povstaleckým silám na Slovensku.

  • 3. september

     vojenská rada 1. ukrajinského frontu predložila Hlavnému stanu najvyššieho velenia Červenej armády návrh plánu na uskutočnenie útočnej operácie v smere Krosno –  Dukla – Prešov; generálny štáb Červenej armády vydal veliteľovi 1. a 4. ukrajinského frontu nariadenie o vykonaní útočnej operácie s cieľom preniknúť na Slovensko a spojiť sa s povstaleckými jednotkami a partizánmi; 1. česko-slovenský armádny zbor prešiel do podriadenosti 1. ukrajinského frontu.

  • 7. september

    veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal I. S. Konev nariadil partizánskym veliteľom na východnom Slovensku, aby hlavnými silami partizánskych oddielov 10. septembra vyšli na  slovensko-poľské hranice v priestoroch Čeremcha, Vyšný Komárnik, Dukliansky priesmyk, Nižná Polianka a ovládli cesty vedúce zo Sanoku, Krosna a Jasla na Prešov.

  • 8. september

    začala sa karpatsko-duklianska operácia vojsk 38. armády s 1. česko-slovenským armádnym zborom a vojsk pravého krídla 1. gardovej armády.

  • 10. september

    na základe nariadenia veliteľa 1. ukrajinského frontu velenie  1.  česko-slovenského armádneho zboru prevzal od generála Kratochvíla dovtedajší veliteľ 1. česko-slovenskej samostatnej brigády v ZSSR, generál Svoboda.

  • 13. september

    1. gardový jazdecký zbor genmjr. V. K. Baranova ako prvý z vojsk Červenej armády vstúpil na územie Slovenska v priestore Nižnej Polianky (10 km severovýchodne od Zborova) a obce Baranie (9 km juhozápadne od Tylawy).

  • 20. september

    v priestore na severovýchod od Medzilaboriec sa na územie východného Slovenska ako prvé z vojsk 4. ukrajinského frontu prebojovali jednotky   242. horskej streleckej divízie genmjr. V. B. Lisinova a 129. gardovej streleckej divízie genmjr. T. U. Grinčenka.

  • 21. september

    128. gardová horská strelecká divízia generálmajora Michaila Iljiča Koldubova oslobodila prvú obec na území Slovenska – Kalinov.

  • 6. október

    jednotky 1. československého armádneho zboru v priestore Duklianskeho priesmyku definitívne vstúpili na územie Slovenska.

Oslobodenie Slovenska

V lete 1944 dokončila Červená armáda oslobodzovanie územia ZSSR a rozvinula bojovú činnosť za jeho hranicami. Jej súčasťou sa stali aj strategické útočné operácie vykonané počas oslobodzovania Slovenska, resp. Česko-slovenska.

Bojová činnosť na území Slovenska sa začala 20. 9. 1944 v priestore severne od Medzilaboriec po prekročení hraníc a skončila 3. 5. 1945 oslobodením posledných slovenských obcí Makova a Klokočova.

Po celú dobu sa jej zúčastňovali vojská Červenej armády, od 6. 10. 1944 jednotky 1. česko-slovenského armádneho zboru sformovaného na území Sovietskeho zväzu a od 18. 12. 1944 postupne aj rumunská kráľovská armáda.

Do bojovej činnosti pri oslobodzovaní územia Slovenska zasiahli sily troch sovietskych frontov – 1., 4. a 2. ukrajinský front. Zatiaľ čo v septembri a októbri 1944 pôsobili v bojoch tri vševojskové armády v počte asi 35 divízií a 2 letecké armády, tak už v januári až marci 1945 operovali na území Slovenska vojská siedmich vševojskových armád, tankovej armády a jazdeckej mechanizovanej skupiny v celkovom počte 55 až 82 divízií a 2 letecké armády.

Na strane nemecko-maďarských vojsk pôsobilo od septembra 1944 do apríla 1945 na Slovensku proti sovietskym, česko-slovenským a rumunským vojskám 20 až 36 nemeckých a maďarských divízií.

Vojenské operácie na území Slovenska
Legenda

Červená armáda

Rumunská armáda

Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR

Nemecké vojská

Pásmo obrany nemeckých vojsk

Východokarpatská operácia

Pokračovať v sledovaní Do detailu operácie

Východoslovenská operácia

Pokračovať v sledovaní Do detailu operácie

Západokarpatská operácia

Pokračovať v sledovaní Do detailu operácie

Bratislavsko-brnianska operácia

Pokračovať v sledovaní Do detailu operácie

Ostravská operácia

Do detailu operácie
Východokarpatská operácia
Východoslovenská operácia
Západokarpatská operácia
Bratislavsko-brnianska operácia
Ostravská operácia
Východokarpatská operácia
Východoslovenská operácia
Západokarpatská operácia
Bratislavsko-brnianska operácia
Ostravská operácia

Koniec vojny na Slovensku

1945

  • 2. máj

    oslobodenie posledných obcí na Slovensku – Makova, Korne a Klokočova.

  • 5. – 9. máj

    povstanie v Prahe.

  • 6. – 11. máj

    Pražská operácia Červenej armády.

  • 8. máj o 23:01 hod.

    podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých vojsk v Karlshorste (Berlín).

  • 2. september

    podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.

Koniec 2. svetovej vojny

Mapa

Cintoríny a pamätníky

Podľa dostupných, ale doposiaľ neúplných údajov, je na území Slovenska na vojnových pohrebiskách pochovaných 63 517 príslušníkov Červenej armády, 2 790 príslušníkov česko-slovenského vojska, 10 435 vojakov rumunskej armády, približne 42 000 nemeckých a 1 725 maďarských vojakov.


Banská Bystrica


Zvolen


Badín


Ráztoka - Nemecká


Brezová pod Bradlom


Nížná písaná


Uhorská Ves


Liptovský Hrádok – Dovalovo


Spišská Nová Ves


Banská Štiavnica


Kalná nad Hronom

Čítať ďalej Zavrieť