1938

• 29. september

  bola podpísaná Mníchovská dohoda, na základe ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).
  Medzinárodné postavenie Česko-slovenskej republiky (ČSR) záviselo od stability versaillského systému, garantom ktorého sa stalo Francúzsko. Je preto pochopiteľné, že v zahraničnej politike sa ČSR

  Čítať ďalej

  orientovala najmä na Francúzsko, čo potvrdila i zmluva z roku 1924. Okrem toho sa ČSR usilovala daný systém posilniť aj dvojstrannými dohodami so štátmi, ktoré sa cítili byť ohrozené revizionistickými snahami Maďarska. Na tomto základe vznikla koalícia Česko-slovenska, Juhoslávie a Rumunska známa ako Malá dohoda.
  Na začiatku tridsiatych rokov sa Česko-slovensko dostávalo do čoraz nevýhodnejšieho medzinárodného postavenia. Oslabovanie pozícií štátov Malej dohody a silnejúce mocenské ambície Nemecka v strednej Európe primäli ČSR v roku 1935 k podpisu zmluvy o vzájomnej pomoci so ZSSR. Na jej základe ZSSR prisľúbil poskytnúť ČSR pomoc v prípade, ak tak učiní aj Francúzsko. To však už v tomto období spolu s Veľkou Britániou realizovalo voči Nemecku politiku appeasementu, ktorá vyvrcholila Mníchovskou dohodou z 29. septembra 1938 a na základe ktorej Nemecko získalo Sudety. Následne bolo Česko-slovensko donútené odstúpiť územia aj Poľsku a Maďarsku, čím stratila ČSR tretinu svojho územia a obyvateľov, pohraničné opevnenie, dôležité priemyselné podniky a zdroje surovín.

  Foto: Signatári Mníchovskej dohody zľava N. Chamberlain, É. Daladier, A. Hitler, B. Mussolini.

  29. september: bola podpísaná Mníchovská dohoda, na základe ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami (Sudety).

• 6. október

  Žilinská dohoda – vytvorenie platformy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) s pravicovými politickými stranami. Následne boli zrušené sociálnodemokratické, komunistické a židovské politické strany a organizácie.

• 2. november

  Viedenská arbitráž. Na základe arbitrážneho rozhodnutia Česko-Slovensko muselo odstúpiť Maďarsku rozsiahle územie južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi s celkovou rozlohou 11 830 km2 a 992 496 obyvateľmi.

  Foto: Arbitri prvej Viedenskej arbitráže ministri zahraničných vecí Talianska a Nemecka A. Ciano (druhý zľava) a J. von Ribbentrop (tretí zľava)

  

• 22. november

  bol vydaný ústavný zákon č. 299/1938 Sb.  o autonómii Slovenskej krajiny

• 18. december

  Voľby do Snemu Slovenskej krajiny na jednotnej kandidátke HSĽS – strana Slovenskej národnej jednoty

1939

• Zahraničný odboj

  Česko-slovenské vojenské jednotky, ktoré vznikli počas 2. svetovej vojny v zahraničí, predstavovali len nepatrnú časť vojsk armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete sa napriek tomu stali uznávanou súčasťou vojenského úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície 2. svetovej vojny.

  Viac o zahraničnom odboji

• 13. marec

  Adolf Hitler pozval Jozefa Tisa do Berlína, kde mu predostrel dve alternatívy: buď sa Slovensko odtrhne od ČSR, alebo bude vydané napospas svojmu osudu.

  

• 14. marec

  pod hrozbou rozdelenia slovenského územia medzi susedné krajiny poslanci na Sneme Slovenskej krajiny jednohlasne odhlasovali zákon o vzniku samostatného Slovenského štátu.

• 15. marec

  nemecká armáda obsadila české krajiny a na druhý deň A. Hitler vydal výnos o zriadení protektorátu Čechy a Morava.

  

• 18. – 23. marec

  Slovenský štát uzavrel s Nemeckou ríšou Zmluvu o ochrannom pomere, ktorou sa slovenská vláda zaviazala uskutočňovať svoju zahraničnú a vojenskú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou a brannou mocou.

  

• 23. marec

  maďarské vojská z územia okupovanej Podkarpatskej Rusi zaútočili na východnú hranicu Slovenska, začal sa maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (Malá vojna).

• 21. júl

  Slovenský snem schválil Ústavu Slovenskej republiky, ktorá vstúpila do platnosti 31. júla. Týmto dňom sa aj názov štátu Slovenský štát zmenil na Slovenská republika.

• 12. august

  podpísaním dohody o ochrannom pásme medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou slovenská vláda súhlasila s plným využívaním významnej časti slovenského územia Nemeckou ríšou a jej brannou mocou.

• 1. september

  bez vypovedania vojny jednotky slovenskej 1. divízie na smere Spišská Belá – Nowy Targ prekročili hranice a vstúpili na územie Poľska.

  

• 2. november

  francúzsky ministerský predseda E. Daladier a československý vyslanec Š. Osuský podpísali dohodu o obnovení československej armády vo Francúzsku.

  

• 5. október

  pri príležitosti ukončenia ťaženia slovenskej armády proti Poľsku sa v Poprade za účasti predsedu vlády Jozefa Tisa konala slávnostná vojenská prehliadka.

  

• 26. október

  za prezidenta Slovenskej republiky bol zvolený Jozef Tiso, súčasne sa stal najvyšším veliteľom slovenskej brannej moci.

  

1940

• 27. – 28. júl

  rokovania v Salzburgu medzi delegáciou Slovenskej republiky a predstaviteľmi nacistického Nemecka. Výsledkom rokovaní bola rekonštrukcia vlády a politické zmeny v prospech posilnenia nemeckého vplyvu na Slovenskú republiku.

  

• 25. október

  v Londýne bola podpísaná Dohoda medzi dočasnou československou vládou a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o československej brannej moci.

  

• 24. november

  vláda Slovenskej republiky pristúpila k osi Pakt troch.

1941

• 22. jún

  napadnutie ZSSR nacistickým Nemeckom; 24. júna prekročili hranice Sovietskeho zväzu aj jednotky slovenskej armády.

  

• 18. júl

  v Londýne bola podpísaná česko-slovensko-sovietska dohoda o  vzájomnej spolupráci počas vojny  proti nacistickému Nemecku; britská vláda definitívne uznala česko-slovenskú exilovú vládu v Londýne.

• 27. september

  v Moskve bola podpísaná vojenská dohoda medzi hlavným veliteľstvom  ZSSR a hlavným veliteľstvom československým o výstavbe česko-slovenských vojenských jednotiek na území ZSSR.

• 12. december

  Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.

• 16. december

  čs. exilová vláda v Londýne vyhlásila, že Československo je vo vojnovom stave so štátmi, ktoré sú vo vojne s Veľkou Britániou, ZSSR a USA

1942

• 5. február

  v Buzuluku v ZSSR sa začala organizovať česko-slovenská vojenská jednotka pod velením podplukovníka L. Svobodu.

  

1943

• 12. máj

  v ruskom Novochopersku vznikla 1. česko-slovenská samostatná brigáda v ZSSR.

  

• 30. október

  pri ukrajinskom Melitopoli prešlo dobrovoľne na stranu Červenej armády a padlo do jej zajatia vyše 2 200 príslušníkov slovenskej 1. pešej divízie. 9. novembra z nich vznikol Pluk slovenských dobrovoľníkov v ZSSR pod velením pplk. V. Lichnera

  

• 12. december

  v Moskve bola podpísaná česko-slovensko-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci.

• December 1943

  v Bratislave bola podpísaná Vianočná dohoda o vytvorení Slovenskej národnej rady ako spoločného politického vedenia protifašistických odbojových síl.

1944

• 23. marec

  prezident E. Beneš poveril dočasným vedením vojenských príprav povstania na Slovensku pplk. Jána Goliana.

  

• 10. apríl

  ľudový komisariát obrany ZSSR a generálny štáb Červenej armády vydali memorandum o výstavbe 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

• 27. apríl

  ilegálna Slovenská národná rada poverila podplukovníka J. Goliana vedením vojenských príprav Povstania.

  

• 8. máj

  v Londýne bola podpísaná čs.-sovietska dohoda o vzťahoch medzi sovietskym hlavným veliteľom a československou správou po vstupe sovietskych vojsk na územie Československa.

• 4 . august

  armádny veliteľ gen. A. Malár vyhlásil Šarišsko-zemplínsku župu a okresy Stará Ľubovňa, Spišská Stará Ves a Kežmarok za vojnové operačné pásmo.

• 12. august

  vyhlásenie stanného práva na území Slovenska.

• 16. august

  nemecký generál pri slovenskom MNO oznámil ministrovi národnej obrany gen. F. Čatlošovi nariadenie hlavného veliteľstva nemeckej brannej moci o vyhlásení územia Slovenska na východ od čiary západná hranica okresov Gelnica, Spišská Nová Ves a Poprad za operačné územie nemeckého pozemného vojska.

• 28. august

  vláda Slovenskej republiky vyhlásila celé územia Slovenska za frontové pásmo; Jozef Tiso súhlasil s okupáciou územia Slovenskej republiky nacistickými vojskami.

• 29. august

  4:30 − začiatok priamej okupácie Slovenskej republiky nacistickými vojskami;

  Úlohou nemeckých jednotiek Wehrmacht a Waffen SS (Einsatsgruppe H, SIPO, SD) bola pacifikácia územia Slovenska; pri Hornom Hričove došlo k prvým bojom vojakov žilinskej posádky proti nemeckým okupačným jednotkám.

  20:30 − podplukovník Ján Golian vyhlásil heslo „začnite s vysťahovaním“, ktorým sa začal branný odpor armády, vypuklo Slovenské národné povstanie.  

• 30. augusta

  Banskobystrické štúdio sa odpojilo od bratislavského vysielania Slovenského rozhlasu. Počas dňa vysielalo oznamy, že sa banskobystrické vysielanie čoskoro osamostatní. Ozvalo sa oznámenie zo Slovenského slobodného vysielača: „Upozorňujeme Slovákov a Slovenky, aby počúvali program, ktorý vysiela Banská Bystrica a nie program Bratislavy. Tí, ktorí počúvajú program Banskej Bystrice, nech upozornia všetkých svojich známych, že mimoriadne správy vysielame zo stanice Banská Bystrica“. 

   

  …

   

  Následne bolo prečítané vyhlásenie k vojakom a civilným obyvateľom na podporu Povstania.

   

  …

  …

   

  V ten istý deň mal v Slovenskom rozhlase prejav Jozef Tiso, kde vyzval príslušníkov Slovenskej armády, aby sa do Povstania nepripájali a zdôvodnil príchod nemeckých vojakov na Slovensko.

1944

• 2. september

  veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal I. S. Konev predložil Hlavnému stanu najvyššieho velenia návrh na uskutočnenie útočnej operácie vojsk ľavého krídla 1. ukrajinského frontu a pravého krídla 4. ukrajinského frontu s cieľom poskytnúť pomoc povstaleckým silám na Slovensku.

  

• 3. september

   vojenská rada 1. ukrajinského frontu predložila Hlavnému stanu najvyššieho velenia Červenej armády návrh plánu na uskutočnenie útočnej operácie v smere Krosno –  Dukla – Prešov; generálny štáb Červenej armády vydal veliteľovi 1. a 4. ukrajinského frontu nariadenie o vykonaní útočnej operácie s cieľom preniknúť na Slovensko a spojiť sa s povstaleckými jednotkami a partizánmi; 1. česko-slovenský armádny zbor prešiel do podriadenosti 1. ukrajinského frontu.

  

• 7. september

  veliteľ 1. ukrajinského frontu maršal I. S. Konev nariadil partizánskym veliteľom na východnom Slovensku, aby hlavnými silami partizánskych oddielov 10. septembra vyšli na  slovensko-poľské hranice v priestoroch Čeremcha, Vyšný Komárnik, Dukliansky priesmyk, Nižná Polianka a ovládli cesty vedúce zo Sanoku, Krosna a Jasla na Prešov.

• 8. september

  začala sa karpatsko-duklianska operácia vojsk 38. armády s 1. česko-slovenským armádnym zborom a vojsk pravého krídla 1. gardovej armády.

  

• 10. september

  na základe nariadenia veliteľa 1. ukrajinského frontu velenie  1.  česko-slovenského armádneho zboru prevzal od generála Kratochvíla dovtedajší veliteľ 1. česko-slovenskej samostatnej brigády v ZSSR, generál Svoboda.

  

• 13. september

  1. gardový jazdecký zbor genmjr. V. K. Baranova ako prvý z vojsk Červenej armády vstúpil na územie Slovenska v priestore Nižnej Polianky (10 km severovýchodne od Zborova) a obce Baranie (9 km juhozápadne od Tylawy).

• 20. september

  v priestore na severovýchod od Medzilaboriec sa na územie východného Slovenska ako prvé z vojsk 4. ukrajinského frontu prebojovali jednotky   242. horskej streleckej divízie genmjr. V. B. Lisinova a 129. gardovej streleckej divízie genmjr. T. U. Grinčenka.

• 21. september

  128. gardová horská strelecká divízia generálmajora Michaila Iljiča Koldubova oslobodila prvú obec na území Slovenska – Kalinov.

  

• 6. október

  jednotky 1. československého armádneho zboru v priestore Duklianskeho priesmyku definitívne vstúpili na územie Slovenska.

1945

• 2. máj

  oslobodenie posledných obcí na Slovensku – Makova, Korne a Klokočova.

• 5. – 9. máj

  povstanie v Prahe.

• 6. – 11. máj

  Pražská operácia Červenej armády.

• 8. máj o 23:01 hod.

  podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých vojsk v Karlshorste (Berlín).

  

• 2. september

  podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.